Životopis

Ivana Chalupeckého

spracoval Mgr. Tomáš Ondrejšík

*16. 3. 1932 Spišská Nová Ves

+12. 6. 2020 Levoča

Rodičia, rodina

  • starý otec Ivana Chalupeckého sa narodil v Čechách ; vo Viedni sa vyučil za krajčíra, kde sa aj oženil (12. 4. 1891), potom sa presťahoval so ženou (pôvodom z Viedne) do Levoče; tu v roku 1908 postavil dom, v ktorom býval aj jeho vnuk Ivan Chalupecký
  • Ivan Chalupecký sa narodil v rodine lesného inžiniera v Spišskej Novej Vsi
  • otec Ing. Viktor Chalupecký (r. k. vyznanie) lesný inžinier; dlhé roky bol správcom lesov na veľkostatku Gejzu Alapi Salamona, potom pôsobil v Likieri, Revúcej a v iných mestách východného Slovenska
  • matka Helena, rod. Pflugová (evanjelička)
  • brat Richard
  • manželka Rozália, rod. Školníčková, bola úradníčka; zoznámili sa v tehelni v Spišskej Novej Vsi, sobáš v roku 1956
  • v manželstve vychovali 2 deti – dcéra Mária (vyštudovala archívnictvo), syn Peter (technik)

Základné a stredoškolské vzdelanie;

perzekúcie komunistického režimu

  • 1938 – 1942 navštevoval ľudovú školu v Plavči a Levoči
  • strednú školu začal študovať v Kežmarku (nemecké gymnázium), pokračoval v Štátnej meštianskej v Levoči, v rokoch 1942 – 1951 na gymnáziu v Levoči a Tisovci.
  • v januári 1951 vylúčený z oktávy gymnázia v Tisovci (a všetkých škôl na území ČSR) pre svoj vyhranený svetonázor, ktorý bol v príkrom rozpore s vtedajšou štátnou mocou ako aj pre kritiku vykonštruovaného súdneho procesu s biskupmi Jánom Vojtaššákom, Michalom Buzalkom a Pavlom Gojdičom
  • odsúdený na šesť týždňov väzenia, potom zaradený do kameňolomu Vápenky v Tisovci (1951 – 1956), tu pobudol iba veľmi krátko, pretože rodina sa presťahovala do Spišskej Novej Vsi
  • neskôr pracoval 3 roky (cca 5 rokov) vo Východoslovenských tehelniach v Spišskej Novej Vsi a v sadrovcovej bani v Novoveskej Hute ako pomocný haviar („dobre sa zarábalo, potreboval peniaze k sobášu“)
  • v roku 1955 ako príslušník robotníckej triedy smel externe zmaturovať na Jedenásťročnej strednej škole Jána Nálepku v Spišskej Novej Vsi a to počas výkonu povinnej vojenskej služby v Seredi v rokoch 1953 – 1955

Archivárska práca a vysokoškolské vzdelanie

Pred vstupom do archívu v Levoči, nevedel o archívoch a archivárskej práci prakticky nič. Na odporúčanie priateľov odišiel do levočského archívu.

  • od roku 1956 bol zamestnancom archívu v Levoči, vo vtedajšej pobočke Štátneho oblastného archívu v Košiciach, kde si prešiel viacerým funkciami
  • archívne vysokoškolské vzdelanie získal externe popri práci v rokoch 1957 – 1960 na FF Univerzity Komenského v Bratislave
  • štúdium ukončil nadobudnutím kvalifikácie graduovaného archivára; ako diplomovú prácu odovzdal sprievodcu po archívnom fonde Provincia šestnástich spišských miest. Kvalitu tejto práce uznal Alexander Húščava (historik a zakladateľ odboru archívnictva na Slovensku) o. i. slovami: „Chalupecký ... svoje tvrdenia podopiera bohatstvom archívneho materiálu aj literatúry, čo je dôkazom heuristickej zdatnosti... Spracovanie je založené na suverénnom zvládnutí doteraz nespracovaného materiálu“.
  • 1968 vykonal rigoróznu skúšku na FF UK v Bratislave z pomocných vied historických. Priznal sa mu titul doktor filozofie – PhDr.
  • v rokoch 1969 – 1978 a 1990 – 1992 bol dlhoročným riaditeľom Štátneho oblastného archívu v Levoči; potom až do roku 1995 bol zástupcom riaditeľa. Archív v Levoči prešiel pod jeho vedením nebývalým rozvojom, z elokovaného pracoviska vyrástol samostatný archív.
  • v období rokov 1978 – 1990 pre svoje svetonázorové nezhody s okresnými funkcionármi strany dal prednosť odbornej práci v archíve pred riaditeľskou funkciou.
  • v roku 1979 absolvoval trojmesačnú medzinárodnú archívnu stáž v Národnom archíve (Archives Nationales) v Paríži
  • systematicky vyhľadával u dedičov, či opatrovníkov rodinné archívy a rôzne písomnosti, ktoré sa mu podarilo získavať pre archívy. Napríklad Brichenzweigovú levočskú kroniku zo 17. storočia považovanú za stratenú; denník Štefana Cornidesa z Kežmarku s opismi návštev Vysokých Tatier; denník rezidencie spišských jezuitov v Spišskej Novej Vsi z rokov 1939 – 1950; archív priekopníka röntgenológie v 19. storočí v Uhorsku Vojtecha Alexandra z Kežmarku; archív fotoateliéru Matz v Spišskej Novej Vsi s takmer 10 000 negatívmi z rokov 1880 – 1930 na sklenených doskách
  • pričinil sa o zabezpečovacie mikrofilmovanie matrík spoločného projektu Genealogical Society of Utah (začalo práve v Štátnom oblastnom archíve v Levoči
  • pomáhal priamo v Ríme s otváraním a sprístupňovaním Vatikánskeho tajného archívu pre súpis archívnych dokumentov týkajúcich sa dejín Slovenska

Pedagogická činnosť

  • 11. 1991 bol vymenovaný za odborného asistenta cirkevných dejín na Teologickej fakulte UK – Teologickom inštitúte v Spišskom Podhradí
  • 1. 1995 obhájil habilitačnú prácu Kapitoly z cirkevných dejín Slovenska a bol vymenovaný za docenta teológie TF UK – TI v Spišskom Podhradí
  • 6. 1995 odchádza z archívu do dôchodku
  • od roku 1996 pôsobil ako docent na vtedajšej Katecheticko-pedagogickej fakulty Trnavskej univerzity, neskôr Žilinskej univerzity v Ružomberku
  • prednášal v zahraničí – v Ríme, Viedni, Stuttgarte, Aachene, Mníchove, Gorizii, Sibiu, Krakove

Vedecká a publikačná činnosť

  • autor samostatných monografií, štúdií, odborných článkov a príspevkov, recenzií, scenárov výstav, príspevkov pre tlač, rozhlas, televíziu a film
  • tvorba desiatok hesiel pre lexikóny a encyklopédie: Encyklopédia Slovenska (1977 – 1982, asi 90 hesiel), Vlastivedný slovník obcí na Slovensku (1977 – 1978, spracovanie dejín 180 spišských obcí a miest), Slovenský biografický slovník (1986 – 1987, spracovanie asi 50 biografií), Österreichisches biographisches Lexikon (1976 – 2001, spracovanie vyše 120 biografií), Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska (2000)

Jeho rozsiahle dielo možno tematicky rozdeliť do troch skupín:

1. Archívnictvo

Študoval archívne materiály (popri slovenských archívoch) v Krakove, Budapešti, nemeckých mestách, Ríme a v Paríži. Podieľal sa na príprave rôznych odborných smerníc pre slovenské archívy.

  • autor dvoch desiatok metodických inventárov, pomôcok k archívnym fondom Spišskej župy (Župa Spišská 1860 – 1922: inventár, 1969), Provincie XVI spišských miest, Krajského súdu v Levoči, Štátneho zastupiteľstva v Levoči, či k pozostalosti Dr. Vojtecha Alexandra
  • spoluautor archívnych sprievodcov: Štátny archív v Košiciach. Sprievodca po archívnych fondoch I. (1963); Štátny archív v Košiciach. Sprievodca po archívnych fondoch II. (1965); Führer durch die Archive der Slowakischen Republik (1998)
  • autor mnohých štúdií k problematike sprístupňovania a ochrany archívnych fondov a metodických otázok tvorby archívnych pomôcok
  • publikoval aj z oblasti pomocných vied historických ako heraldika alebo sfragistika (napr. Pečate 16 spišských miest. In: Historické štúdie 11/1966)

2. Spiš – jeho dejiny, dejiny spišských obcí a miest, osobnosti a pamiatky

  • autor a spoluautor monografií a sprievodcov k dejinám miest a obcí Spiša i širšieho regiónu východného Slovenska, napríklad Levoča (1964); Kežmarok (1968); Dejiny Popradu a blízkeho okolia (1968); Spišská Nová Ves a okolie (1971); 700 ročná Tvarožná (1971); Vrbov 700 (1971); Levoča a okolie (1971); Stará Ľubovňa a okolie (1973); Trebišov a okolie (1974); Dejiny Levoče 2. (1975); Dejiny Rožňavy I. (1978); Dejiny Krompách (1981); Levoča – stručný turistický sprievodca (1981); Levoča a okolie (1985); Levoča. Stručný turistický sprievodca (1988); Mesto Podolínec. 1292 – 1992 (1992); Harichovce (1268 – 1993) (1993); Odorín. Z histórie obce (1993); Smižany (1993); Spišské Bystré (Kubachy). 1294 – 1994 (1994); Dejiny Vrbova (1996); Nová Ľubovňa. 690. výročie prvej písomnej zmienky o obci (1998); Dejiny Popradu (1998); Z dejín obce Holumnica (1998); Matejovce nad Hornádom. Dejiny obce (2000); Nižné Ružbachy (2002); Smižany na prahu tretieho tisícročia (2004); Dejiny Osturne (2004); Tvarožná v priebehu dejín (2007); Nová Ľubovňa (2007); Osemstoročné Žakarovce (2008); Dejiny Richnavy (2010); Dejiny Betlanoviec (2010)
  • esejistické texty k Plickovým obrazovým publikáciám Levoče (Levoča, klenotnica umeleckých pamiatok. Obrazová publikácia, 1980) a Spiša (Spiš. Obrazová publikácia , 1971) i okresov Spišskej Novej Vsi a Starej Ľubovne
  • vedecké štúdie a články k dejinám východoslovenských miest, mestečiek a obcí – venoval sa dejinám vzdelanosti a kultúry, národnostnej štruktúre miest Spiša, mestským výsadám a privilégiám, dejinám správy
  • autor monografií spišských hradov, napríklad Hrad Ľubovňa, 1987; Spišský hrad. In Vysoké Tatry 26/1987; Hrad v Podolínci. In: Vlastivedný časopis 38/1989
  • venoval sa dejinám Spišskej župy – správe, spoločensko-kultúrnemu vývinu, hospodársko-sociálnym pomerom severovýchodného Spiša v 18. storočí, obchodu, spolkom, dejinám požiarnictva, napríklad 100 rokov organizovaného požiarnictva v Spišských Vlachoch,1963; Sto rokov dobrovoľného požiarneho zboru v Levoči,1972; Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Spišskom Podhradí. 1876 – 1976, 1976; Sto rokov požiarnej ochrany v Smižanoch. 1880 – 1980, 1980; Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Tvarožnej, 1980; Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Spišskej Belej, 1981
  • zaoberal sa dejinami Vysokých Tatier (Odborný liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Tatranská kotlina. 1926 – 1976, 1976)
  • písal o rodinách a osobnostiach Spiša. Napríklad Príspevok k biografii Antona Povolného. In Vlastivedný časopis 30/1981; Die Familie Petzval und die Zips. In: Meier, J.-Ziegler, A. (eds.). Deutsche Sprache in Europa, 2001). Zvlášť veľkú pozornosť venoval výskum a propagácií osobnosti Majstra Pavla z Levoče. Napr.: Príspevok k biografii Majstra Pavla z Levoče. In: Spiš 1/1967; Dielo Majstra Pavla z Levoče. In Vysoké Tatry 26/1987; Chrám sv. Jakuba v Levoči – dielo majstra Pavla v Levoči, 1994
  • spracovával dejiny historických pamiatok regiónu, odborné články zaoberajúce sa obnovou mestskej pamiatkovej rezervácie v Levoči, architektonickým vývojom meštianskych domov, ikonografiou renesančných nástenných malieb levočských domov. Napríklad Okres Spišská Nová Ves – klenotnica pamiatok, 1980; Chrám sv. Jakuba v Levoči 1991; Spišská Kapitula: vreckový sprievodca pamiatkami Spiša č. 1, 1994; Katolícke kostoly v Kežmarku, 1995; Levoča – mestská pamiatková rezervácia, 1995; Reduta v Spišskej Novej Vsi, 2002; Provinčný dom v Spišskej Novej Vsi, 2003; Bazilika sv. Kríža v Kežmarku, 2004.

3. Cirkevné dejiny

Napríklad Mariánska Hora v Levoči (1991); Súbor prác z cirkevných dejín. Habilitačná práca (1993); Chrám sv. Jakuba v Levoči – dielo majstra Pavla v Levoči (1994); Mariánska Hora v Levoči (1991); v spoluautorstve dielo Dejiny Spoločnosti Ježišovej na Slovensku (Cambridge, 1990); Mariánska hora v Levoči (2006)

Členstvo vo vedeckých spoločnostiach, spolkoch, radách, redakciách

Krúžok historikov Spiša pri SHS v Bratislave – zakladateľ, tajomník (1965 – 1991)

Krúžok vznikol 18. mája 1965 v Levoči a organizačne bol začlenený pod Východoslovenskú pobočku Historickej spoločnosti v Košiciach. Jeho poslaním bolo historický výskum a sprístupňovanie dejín Spišského regiónu. Počas celej svojej existencie si dokázal krúžok udržať vďaka porozumeniu Slovenskej historickej spoločnosti nezávislosť od miestnych i okresných politických orgánov. Starostlivo si vyberal svojich partnerov, nerobil sa masový nábor členov, ale vstupovali doň hlavne ľudia, ktorým šlo o hľadanie pravdy. Boli medzi nimi kňazi, učitelia a príslušníci rôznych konfesií. Krúžok mal celkove 230 členov. Medzi členmi boli ešte ako študenti aj budúci významný slovenskí vedci (archeológovia, historici, pedagógovia): Michal Slivka, Ján Olejník, Marián Budaj, Peter Švorc atď. Najväčšie zásluhy na vzniku a fungovaní krúžku mali predseda Eduard Pavlík a tajomník Ivan Chalupecký. Z ich iniciatívy začal vychádzať vo Vlastivednom múzeu v Spišskej Novej Vsi Vlastivedný zborník Spiš, ktorý sa stal publikačnou bázou pre členov krúžku. Krúžok výraznou mierou prispel k rozvoju záujmu odbornej i laickej verejnosti o regionálne dejiny Spiša.

Spišský dejepisný spolok – predseda (1992 – 2020)

Spolok ustanovený v júni 1992 v Podolínci a svojou činnosťou nadväzoval na svojich dvoch predchodcov  a to Krúžok historikov Spiša (1965 – 1991) a Spišský dejepisný spolok, resp. Spišskú historickú spoločnosť (1883 – 1946); Chalupecký bol predsedom spolku. Spolok vydáva ročenku Z minulosti Spiša (Chalupecký bol zostavovateľom tejto ročenky). Spolok pod vedením Chalupeckého sa stal uznávanou inštitúciou nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskych krajinách (Poľku, Česku, Rakúsku, Maďarsku)

  • člen redakčnej rady časopisu Slovenská archivistika (1966 – 1992)
  • člen komisie pre vydávanie prameňov z obdobia feudalizmu pri vedeckom kolégiu SAV
  • člen výboru Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV v Bratislave
  • člen vedeckej rady Výskumnej stanice a múzea Správy TANAP-u v Tatranskej Lomnici
  • člen medzinárodnej skupiny vedecko-výskumnej úlohy Stanovenie vedeckých zásad výberu, odbornej starostlivosti a využívania kino-, foto- a fonodokumentov, neskôr predseda slovenskej skupiny
  • člen ohodnocovacej komisie pri Slovenskej archívnej správe MV SR
  • člen vedeckej rady Historického ústavu SAV
  • člen Slovenského historického ústavu v Ríme
  • člen redakčnej rady časopisu Verbum
  • člen redakčnej rady odborného časopisu pre kresťanskú kultúru Viera a život
  • člen Südostdeutsche Historische Kommision
  • člen Le commitée international pour l´histoire des villes (1995 – 1998)
  • člen korešpondent Südostdeutsches Kulturverwerk/Institutfürdeutsche Kulturund Geschichte Südosteuropas
  • podpredseda Sekcie pre dejiny miest SHS
  • člen zboru špecialistov spolupracujúcich s Pápežskou komisiou pre kultúrne imanie Cirkvi
  • vykonával odbornú poradenskú činnosť pre Okresnú pamiatkovú správu v Levoči

Jazykové znalosti

  • nemecký (materinský jazyk), slovenský, francúzsky, latinský, maďarský, poľský, čiastočne ruský jazyk

Miesta pôsobenia

  • Levoča, Ružomberok, Sereď (Galanta), Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie (Levoča), Tisovec (Rimavská Sobota)

Záľuby

  • turistika, fotografovanie, kinematografia

Protikomunistická činnosť (podpora kňazov...)

  • Ivan Chalupecký nikdy nebol členom komunistickej strany
  • poznal a podporoval niekoľkých r. k. kňazov; niektorí z nich pôsobili u nás v ilegalite; publikácie i peňažné podpory zo západu pre týchto kňazov šli cez neho, keďže mal kontakty a priateľov vo Vatikáne i vo Viedni
  • podobne podporoval aj miestnu r. k. cirkev v Levoči
  • snažil sa upozorňovať ľudí, ktorí boli sledovaní ŠTB (poznal niekoľkých príslušníkov ŠTB od ktorých dokázal získať takéto informácie)
  • prepašoval na západ niekoľko ročníkov časopisu Orientácia (na filmoch), ktorý vychádzal u nás v ilegalite
  • – 16. 2. 1969 sa zúčastnil na pozvanie prof. Michala Lacka spomienkovej slávnosti 1100. výročia smrti sv. Cyrila v Ríme
  • nad emigráciu nikdy neuvažoval, hoci mal možnosť (ponuku) prednášať na univerzite vo Viedni

Ocenenia

  • 1975 Čestné uznanie Ministerstva vnútra Slovenskej socialistickej republiky
  • 1982 Križkova medaila – rezortné archívne vyznamenanie k životnému jubileu (50)
  • 1992 Rytiersky rad sv. Silvestra II. – pápeža
  • 1999 Sasinkova medaila – za zásluhy o rozvoj archívnictva
  • 2002 Cena Daniela Rapanta
  • 2011 Cena Prešovského samosprávneho kraja
  • 2012 čestný občan mesta Levoče
  • 2016 Cena mesta Spišská Nová Ves
  • 2016 Cena Fides et ratio, ktorú udeľuje Rada KBS pre vedu, vzdelanie a kultúru, za prínos k dialógu medzi vierou a vedou
  • 2018 Cena Košického samosprávneho kraja

Zdroje

Chalupecký, Ivan. 20 rokov Krúžku historikov Spiša. In Nové obzory. 29/1987, s. 270-274.

Kartous, Ivan. Ivan Chalupecký šesťdesiatročný. In Slovenská archivistika. Roč. 27, 1992, č. 1, s. 194-196.

Griger, Michal. Činnosť krúžku historikov Spiša. In Z minulosti Spiša. I/1993, s. 10-16.

Spiritza, Juraj. Sedemdesiatiny Ivana Chalupeckého. In Slovenská archivistika. Roč. 37, 2002, č. 1, s.198-200.

Horník, Ján. Kalendárium života doc. PhDr. Ivana Chalupeckého. In Z minulosti Spiša. IX-X/2001/2002, s. 15-18.

Kolárová, Zuzana. Bibliografia doc. PhDr. Ivana Chalupeckého. In Z minulosti Spiša. IX-X/2001/2002, s. 281-299.

Kvasnicová, Oľga. Jubileum Ivana Chalupeckého. In  Forum archivárov. Roč. 16, 2007, č. 7, s. 19-20.

Pocta Ivanovi Chalupeckému / ed. Filip Fetko, Miroslav Števík. Levoča: Spišský dejepisný spolok, 2012, s. 13-15.

Rímsky, Marek. Za Ivanom Chalupeckým (1932-2020). In Knižnica 04/2020, s. 117-118.

TOP